Váhavo so strachom bojí sa vkročiť
akoby oheň ho spáliť hneď mohol
teší sa na vnemu nádherný pocit
zásahy nadšením do srdca ohol.
Buduje mosty tu, preklenie rieku
piliere z betónu zasadí v zemi
povahu stále však nosí vždy mäkkú
závidia mu ju tam aj porazení.
Vstaví vždy na dobro, na neho verí
zlo nehrá do nôty, falošné tóny
úroky nulové dá na úvery
tieňu a temnote radostne cloní.






