Písmo:
A-
|
A+
Roztočil lopatky turbíny citu
dlho sa čakalo predlho na to
lásku má potichu vo snoch ukrytú
prevážil na váhach poľahky zlato.
Vodopád úsmevu v explóziu kladie
v radosti nikdy sám topí sa smelo
kvalitou zdobené má v to náradie
šťastie už ku srdciam hŕŕŕ priletelo.
Platí sa pusou mu a hneď aj tromi
a to nie nasilu, len dobrovoľne
od zvonov zvuky si prenajmú hromy
pokrmy pre dušu len ním si soľme.
