
Do tieňa vnáraš sa pokorne tichá
túžba Ťa postrehnúť placho tam dýcha
možno Ťa uvidia žiaľ najprv iní
vyzliekaš často ma z kabátu viny.
Umyješ blatisté stopy mi duše
zočiť Ťa konečne zvedavosť kúše
mám Ťa tu pri sebe hoc nemám znatia
minúty hodinám životnosť krátia.
Ozvenou tepu si vždy za pochodu
rešpekt sa k výšinám rodí odspodu
srdce si rozláme v prach žalúzie
to moje vie Tebou, že stále žije.