Písmo:
A-
|
A+
V pohladení bozku utíchli kvapky
fontána mlčky tam berie si nádych
hladina ponúka tak obraz hladký
podobný v zrkadle celkom je na nich.
Pery sa samote túžobne bránia
zamrznúť chceli by horúce v čase
tisíc krát zažiť rán nežné svitania
ponoriť emócie k výšinám zase.
Do trysiek voda už tlakom ísť musí
pusa sa dotyku so slzou vzdáva
batôžky nádeje vyplnia plusy
v objatiach repete cit plní láva.
