Roky mu pribudli v náhlení času
dodýchal znavený v starobe veku
bolieva zahliadnuť umierať krásu
lásku si nosieval pri srdci mäkkú.
Ohrial ňou všetkých nás na ceste v žití
pohladil na duši, roztopil ľady
bozkami našimi býval opitý
dobrom nám daroval len samé klady.
Diera tu ostala jak kráter veľká
krajina pustá je, vody v nej žiadnej
možno raz z neba k nám príde zásielka
nech s ním v nás neumrie posledná nádej.