Možno len šveholí, možno len šepká
cestičku v závejoch pomaly brodí
v rozlete nebráni žiadna mu klietka
myšlienkam okrášli rád ich pôrody.
Po vetre šíri sa ľahkosťou letu
nevzdá sa ozveny pri vláde ticha
beznádej akcentom smelo zomletú
aj bez fliaš kyslíka razantne dýcha.
Do spevu postrčí v radosti seba
melódiou opije sluchové vnemy
prázdnotu nadšene liečivo vstrebá
príbehy ku kráse poľahky zmení.