Išiel som na hríby
do riedkeho lesa
nie každý ich vidí
mne duša zaplesá.
Skoro som sa potkol
obrovské dva kusy
všade sú navôkol
hlavou krútiť musí.
Nikto neverí mi
väčšie ako brucho
básnik skladá rýmy
nakŕmi Ti ucho.
Na fotke som s nimi
teraz vidí každý
nie sú vôbec mini
trofej mojej jazdy.
Čudujú sa aký
fígeľ na ne ja mám
nenosím už traky
opasok preto dám.
Ešte ráno v byte
v dueli dvoch nálad
návyky už vžité
beriem ďalekohľad.
Fintu tak mám svoju
nik sa tu nehrbí
tak ako sekvoju
vidím teraz huby.