Pamiatka na bolesť ticho z nej reve
na koži badať ju, do hĺbky siaha
stopy zanechané v žile či cieve
nadšením nebujnie jej času dráha.
Smútok sa vytiahne pohľadom na ňu
nevolí kabát si, kde treba rastie
sudičky v nárekoch držali stranu
zrodilo v nešťastí do nej sa šťastie.
Nahá je nepekná, hanbí sa asi
bez nej by život len bojoval márne
iné má kritéria na žitia krásy
vďačnosť za zásluhy pri nej nestarne.






