Písmo:
A-
|
A+
Možno krásou trčíš z radu
možno krajšej vôbec niet
otázky si mnohí kladú
rastú možno do klebiet.
Či Ti srdce nehu pozná
či má duša hĺbky dosť
sladké plody sú aj z hrozna
rado pojiť s Tebou most.
Pochybnosti idú v stranu
citmi bujne oplývaš
sviežo na mňa z Teba vanú
tromfli krehkosť zo skla váz.
Rád aj zdaním vánku závan
ostane mi ešte dosť
krídlami už rezko mávam
dala's mi ich pre radosť.
