Písmo:
A-
|
A+
Lúčmi si zo svetla preniká do tmy
tiene ňou ožijú v pamiatky tiché
čas zrazu rezký je čo bol komótny
odkrojí chápadlá temnoty pýche.
Samotu opustí, v akordoch zaznie
v zástupoch tvorivo splieta už siete
výpadky odvrhne, nebudú, zas nie
k pocestným ruky má hneď rozovreté.
Náhradník vždy je len, pamätá na to
dňu rada odovzdá dočasnú vládu
prácu si odviedla tvrdo, žilnato
ku nohám suvenír mnohí jej kladú.
