Písmo:
A-
|
A+
Konáru zamával na odchod smutne
ku zemi pláva si veslami stonu
lano už beznádej do dlaní upne
ťažko je uveriť clivotou tomu.
Púť má tak za sebou, je už len telo
zmyslu však život dá hoc čas mal kratší
nadšenie v záhrade strom obletelo
šeplo tam ostatným nech zvolia pád si.
Strom už je nahatý, lístie si dumá
hrbí sa navôkol, vo vlasoch vetry
v žilách sa trasie mu basová struna
kto iskru doň hodí poslanie spestrí.
