Slzy si odnáša do tieňov ticha
reflektor úsmevy žiada
len snami prikrytá slobodne dýcha
potme je často rada.
Radosť či smútok si do tašky berie
prázdnota v masách ju topí
buduje v emóciach krehké prímerie
svedkom sú ihličiek stopy.
Každý ju nosiť chce, lietať chce ona
krídla má zmoknuté ale
často sa zasmeje, často aj stoná
lásku však hľadá stále.