Častokrát zakrytá pozvoľna dýcha
spod deky vidieť jej iskrivé oči
rozvážne s úmyslom brázdi do ticha
prešmyčkou so smútkom v myslenie vkročí.
Akosi krajšie sa s ňou všetko deje
vetrom je na mori, na púšti vlaha
prekážky odstráni na bok v záveje
ponad ne poľahky zakaždým siaha.
Pupočná šnúra ju s úspechom pojí
živí ho dovtedy kým sa nezrodí
nakrátko, nadlho boli tak svoji
plod nový odchytí, nevyjde z módy.






