Kŕče blaha šíriš navôkol
nemejú všetci čo Ťa zhľadia
nádherou som rád opäť zmokol
sucho si kráča do úzadia.
Všetko trpiace razom raší
pre život krv si viac než rudá
zákutia pre mňa tvojej krásy
čo pre byľ značí hliny hruda.
Pestuj ma v jase pareniska
obsadím Ti hriadky záhradné
srdce pôžitok vďačne získa
pošepky si ho aj ukradne.






