
Poradcom vždy radí, každý je hlúpy
predstavou od snenia seba sa klame
monológ v dialóg nadrzo vstúpi
bláznovstiev posolstvá v počtoch vždy láme.
Vákuu rozkáže nech pľúca plní
do špurtu telo nech bezhlavo beží
ukradne paprsky druhým z výslní
hrdí sa nápadom z lacných krádeží .
Nadšený zo seba, v zrkadle sám je
presviedča každého čím pravda vonia
vedomosť postráda, zjavné je hranie
diktuje ako má biť srdce zvona.