Na stálosť neverí v prenájme chvíle
automat na zmenu predáva štedro
len dane z pohybu javia sa milé
sĺz padlých ku zemi plné je vedro.
Odchod sa závojom do čierna balí
ruka kostrbato v stonoch tam máva
nádej si čerpá už po kúskoch z diali
iba tak riedi sa v útrapách tmavá.
Výkrikom nadšenia príchod sa víta
objatie druhého tak rado spúta
nádej sa dočkala do mdlôb opitá
dočasnosť zomrela čo bola krutá.






