Krídla bez pohybu, zodraté perá
už iba sadnúť chce si
v pamäti myšlienky vrelo zviera
doma i v diali kdesi.
Bolesťou opitý životom horí
slzy sa tlačia v oči
v poradí neznámo už je ktorý
výskokom salto skočí.
Objatia, dotyky, nárek, stisky
odvalí všetko kameň
najviac sa milujú predsa blízki
láska tá nemá amen.