
Nos máva dohora, po telách kráča
na stupni víťaznom len seba pozná
cudzia jej námahy poctivá práca
cudzia jej poctivosť sladkého hrozna.
Povrchnosť plavená zmáča jej riasy
iskry vraj, že to sú každý tu peje
úsmev viac umelý bez slov vytasí
pýria sa príbehom hĺbavé deje.
Vraj nik ju nekúpi, takú má cenu
rada to počúva, v ostatné hluchá
pravda jej korení chuť porazenú
nekúpou myslená je krása ducha.