Bielu vždy zahanbí s nádychom vraždy
nadšene porodí pestrejšie klony
plátno sa v oddaní nimi už brázdi
prázdnote sfarbene srdnato cloní.
Do rytmu vložené krásnejú ladne
z palety zásoby štetec im berie
hanblivosť z tuby im schnutím opadne
jeden ťah nestačí, najíma série.
V snažení celistvosť v závere núka
v rozmeroch vsadený, voľný aj v ráme
čo nikto nevidel zhmotnila ruka
hánky má na duši až v krv zodrané.






