Písmo:
A-
|
A+
Mončiči chcelo by mať tie jej oči
belasá krásna je, každý to vraví
úsmev Ti do duše poľahky vkročí
vzpružia sa ubité aj steblá trávy.
Pohľadom prosebným hlavu Ti mätie
splníš jej tri krát viac čo sa v nich zhľadí
koktaním rozvetvíš holé súvetie
roztopí v Arktíde praveké ľady.
Nehľaď Ty na oči, tie v noci spia si
pozeraj na krásu svalu od krvi
srdce už moje sa šialenstvom jaší
chcem byť jej po boku vždy iba prvý.
