Keď priateľ Ti do chrbta dýku vsadí
prekvapením nevieš či máš krvácať
navôkol smejú sa aj bratskí smradi
dokrivia život aj našich pravnúčat.
Desiatky rokov Ti dýkou špára rád
že tak to správne je, veď tak to má byť
z hnijúcej krvi sa šíri v nos už smrad
premočený ňou aj honosný hábit.
Čo bolo dočasné trvalo roky
sloboda zúfalo čítala čas si
možno to videl len z nás bystrooký
že ponad dym opäť zažiaria jasy.






