Písmo:
A-
|
A+
Povzdychneš častokrát zlostne
keď boria sa Tebou ostne
cestu tak drzo si razia
drsné jak eutanázia.
Trhajú v Tebe tkanivá
deštrukcia sa tým zažíva
horšie keď rania aj city
mozog tak bolesťou sýty.
Útok sa večný byť javí
osteň však vryje do hlavy
odchodom vnem už sa ťahá
oceníš pokojov blahá.
