Zničené telo má, práca ho láme
údy len šľachy sú v pohybe stále
oddych až k večeru nájde na slame
pred spánkom na okno zaklopú žiale.
V náreky nemá čas, ráno už velí
rozcvičku netreba, muky hneď vládnu
do akcie vrhá sa otrlo smelý
silu rásť v okovách pestuje riadnu.
Práca vraj šľachtí nás, jeho aj morí
charakter prekrásny v sebe si nosí
plamienok nádeje uprostred morí
nevlastní takmer nič, len česť má v noši.






