Písmo:
A-
|
A+
Zima sa drkoce na nástupišti
nehromží, nestoná, iba sa smeje
rýchlik si zoberie stále ten istý
z okna už pozerá sa na záveje.
Najradšej išla by do nekonečna
bez staníc na ceste iba vždy vopred
kalendár podplatí nech je v ňom večná
vagón nič netuší, nechá ju zovrieť.
Prv sa tak odparí než brzdy škrípu
jar už sa usádza, v náručí kvety
baví sa zakaždým s teplotou vtipu
krajine úsmev dá čo v noci svieti.
