Na povrch hlbiny bolesti pudia
úkryt už horkosťou bujaro kypí
praskajú vo zvaroch citu potrubia
trávené do srdca brodia sa šípy.
Temnota pazúrmi krk svetlu škrtí
rozťaté cievy už nádej v tlak vzdali
dušu zas skropili depresie vrty
zálievka otravou narastá v žiali.
Zo soli ložisko chrapľavo kričí
voda mu uvoľní bez cieľa cesty
manéver vzlyk uťať ťarbavo krycí
nevoľno rado sa do neho zmestí.






