V rozmachu bolesti krčia sa tváre
oči sa v jazerách slzami topia
sediment najnovší mieša tie staré
utíšiť v sekunde čistá utópia.
Vzlykmi sa koktavo ústa skrz plnia
balvany prešujú od srdca sval už
machom zarastajú predtým výslnia
so soľou voda si potyká v kaluž.
Trápi sa v nechcení záškrtmi citu
otlaky kričiace praskajú duši
tŕňmi od bodliakov má ju dorytú
zahojiť gejzíry od krvi skúsi.