Nesadil si, nepolieval
utrhol si ruže kvet
trpko vzlykol srdečný sval
zdobil cestu, už ho niet.
V prachu ostali kamene
krásy viacej nebadať
slzami oči zronené
razom zmočili kabát.
Možno zalejú krajinu
nový ker zas vyrastie
roky medzitým uplynú
bôľ pretaví sa v šťastie.
Ty už máš v rukách nožničky
úspech cudzí Ťa budí
ktovie či niečo rytmicky
vôbec Ti bije v hrudi.






