Písmo:
A-
|
A+
Zhľadieť tak krásu tvojich očí
jar do duše hneď zhurta skočí
hlbiny, ktoré nemajú dna
aj nimi dokážeš byť tak vľúdna.
Pozeral by som na ne stále
jagotom predčia aj metále
pôžitok šteklí krásne vnemy
stanem sa pritom rád aj nemý.
Ostáva však len pri želaní
roztok už žľazy pudia slaný
Tvoj pohľad môjmu sa vždy len stráni
srdce tak obsadia čerstvé rany.
