
Pierkami okrášli vejáre cností
piedestál ponechá s úsmevom prázdny
pýcha sa ranená v močiari zlostí
každý už fandieva kráľovstvu vrážd tmy.
Nemyslí na seba v života bytí
skôr iba inému vydláždi cesty
kyslíkom v strádaní navôkol sýti
kompresiou trochu viac všade sa zmestí.
Súznenie, harmónia, sestry sú, bratmi
prívlastkom nádhery pošteklí masy
bojovník bez meču krásne je zdatný
zbrane čo zahoja na útok tasí.