Písmo:
A-
|
A+
Hasím tu plameň sám, čo iskre dieťa
horí tu všetko už, popáliť vie Ťa
ťažko sa hasí vždy, keď lejem olej
popálim srdce si takto veď skorej.
Nenosím obleky z azbestu šité
z ocele nemám v nich ani tie nite
nechcú to po nociach krajčíri plátať
vhodnejší na lásku je predsa zamat.
Začiatky nich sú tak v neznámom konci
často to nezačne už to aj končí
palivo na oheň núkajú hory
čo rýchlo vzbĺklo veď, rýchlo aj zhorí.
