V útrapách rodí sa života krása
krvou sa pečatí s výkrikom stonu
emócie bičnato do jaziev drása
radosti v trpení tisic krát tonú.
Plač viac už nevládze, slzám dná vyschli
krik karty zamieša bez esa ale
čas púť si spomalil, čo bol prv rýchly
srdce je žuvačka čo chuť má stále.
Ostnaté hniezdo mu daruje kabát
do tepu rúti sa, za dvoch biť treba
pošepky rozhodlo, že bude vládať
úsmev raz vyčarí keď bolesť vstrebá.






