
Slzy tie ukradne aj drzo smútku
možno len echo sa poteší jemu
bez citov obrátku ku tme dá prudkú
príbehu blíži sa skôr desivému.
Zvuky sú minulosť, obrazy, vône
len času nevládze zohyzdiť telo
bez slova režisér v opone stone
chmárami javisko už obletelo.
Súcit ten nepozná, len seba stále
v predohre, závere, aj hlavnom takte
krmieva pachtivo nasilu žiale
najlepšie ak zhltne samé sa dakde.