Horizont zakryjú, vrhajú tiene
koreňmi zakusnú v tkanivá živé
údom chcú prikovať putá uprene
tabuľa ku cieľu placho sa kýve.
Bujnejú častokrát v asfalte cesty
konečnou rady by na trati boli
odporu kroku vpred sa do nich zmestí
príchute ukradnú čo dali soli.
Chechtavo smejú sa na pádoch v stone
posmešky vyľúdia najradšej navždy
víťazstvo nad nimi však neutone
chrbát čo zazrejú časť samovraždy.






