Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Plachosti spomienku zahodiť musí
v odvahe zasadí semiačko slova
slušnosťou tancuje v úryvkoch z pusy
úsmevy v iskričky do očí schová.
Vďačnosť má v batohu už pripravenú
s nádejou ho nesie aj hore kopcom
dúfa, že rozdá sa tomu pravému
rada by dieťaťu matkou i otcom.
V počasia nástrahách zmietaná stále
predpoveď nejasná, nemožná takmer
nadšenia striedajú niekedy žiale
s "ďakujem" na konci bol pre ňu zámer.
