Písmo:
A-
|
A+
V nádeji klesania šarmantne plynie
brehy tie pohladí s nábojom smútku
nadšená okolím dokedy kým je
ozvenu zo srdca stále má prudkú.
Vlahu tú daruje v okolia polí
cestou je pre lode v povahe jemná
charakter súžitia úprimne holý
zrkadlom najkrajšie mala by stehná.
V strmosti úbytku charakter mení
z panenskej ľahkosti v drsnosti chlapa
obdiv sa ukloní na jej premeny
kolobeh života s ňou o dych lapá.
