Písmo:
A-
|
A+
Dlátom sú pre nehu bez ostria rezu
pohladia, mackajú v mäkučkom cite
útechu potichu zo snov privezú
hoc boli častokrat klincom pribité.
Soľ chlebu dožičia v úmore práce
s nástrojmi aj bez nich hodnoty tvoria
tvár do nich potichu vzlyká a plače
štedrosti pre druhých sú to nádvoria.
Rany a mozole často ich kvária
krv s potom miesi sa, z obväzov kvápe
dávno už pretiekli vrchom akvária
ich sochy značia len červenou v mape.
