Písmo:
A-
|
A+
Priekopy navôkol vysušíš z vody
delili od seba dva krásne svety
most hrdzou prehnitý nápad Ti zrodí
zinkom mu život dáš keď je natretý.
Hradby tie prestaváš na sochy nemé
mreže a kanóny pretavíš v zvony
ovácie krajinou fandia tej zmene
nadšenec ku pocte aj hlavu skloní.
Bojiská utíchli, mier všade vládne
odvaha s nehou Ti solila várku
úsmevom z brnenia dáš pozdrav ladne
pre mňa mi vždy budeš Johanka z Arku.
