
Zo stola štedrosti všetko hneď poje
z bodliakov zasadí do citov tŕne
najradšej vlastniť chce bezodné zdroje
žičlivosť zákerne dusí v obrne.
Druhému nedáva, pre seba berie
plné má batohy, vrecká i ústa
pahltno vôd zbaví púšte i prérie
krajina vyschnutá, duša zas pustá.
Deliť sa nepozná, násobí iba
výsledok ukradne mrzuto v chvate
stále má pocit, že niečo mu chýba
obdiv mu srdce dá len ak ostnaté.