Písmo:
A-
|
A+
Podušku mokria častokrát slzy
do duše vnikol nezvanec drzý
neklopal, nezvonil, skrátka len vošiel
zástavy mávajú z belavých košieľ.
Majú čo robiť, rukáv im oprať
nečakaj za to jagavý dukát
slané je more, slané su ony
riska už pohára nimi sa cloní.
Veľa je treba ich, košele sajú
celé hneď od stredu až ku okraju
rukávy s poduškou, mokré aj dlane
voda sa odparí, soľ však ostane.
