Písmo:
A-
|
A+
Čierny závoj na duši visí
sotva jej dovolí nadýchnuť
iné ako bolo kedysi
horkosťou prifarbí sa príchuť.
Tmu do každého kúta vsadí
chlad votrie sa hoc je nezvaný
pochmúrnosť rodia jeho sady
hymnu krákajú radom vrany.
Vyhliadky nie sú do ružova
príde snáď zmena čo zvrtne dej
ona si závoj do tašky schová
ešteže tlie tu ticho nádej.
