
Dušou je bez tela, náboj bez hmoty
bez nej len statika, v nehybnosť zmrzne
príbehy dopredu ostrosťou hrotí
mašina s energiou čo ťahá vozne.
Pred seba hľadí len, minulosť pasé
nevníma okolie len cieľ si cení
krášlieva bez rečí aj všetko v kráse
pravidlom na vôkol pri nej sú zmeny.
Potiahne ostatných čo slabší boli
odmenu nepýta, bez gáže činí
aj po tme rozdáva súperom góly
sťa bonus odstráni výčitky z viny.