
Nohy jej závidia sochy i maľby
v pohybe krásnejú, dych smelo kradnú
kat v blázna zmenený hlavu si sťal by
nádhera ponúka cestu vždy zradnú.
Vydať sa po nej však každý tu túži
ladnosť jej pohybov utvrdí v smere
ponoria sny na dno tam do ilúzií
smog z predstáv razom sa navždy vyperie.
Krivkami zahanbí dizajnu snahy
ťažko si z prírody ukradneš viacej
obraz je nádherny v šatách nenahý
bozk by si rozdal jej a hneď najradšej.