
V ťažobe černoty beznádej kvitne
tiene v nás zožrala zhasnutím šedé
v rozprávkach už iba zjaví sa prítmie
z fotónov energiu v pažerák vstrebe.
Mľaskavo hltá si iskričiek nádych
podbradník nenosí, nič nie je badať
v močiaroch zajasá ukrutne zradných
zásadne len čierny nosieva kabát.
Výkriky skuhravé do diaľav nosí
ozvena k asfaltu prilepí smolu
horkosťou skúšané sú v ranách rosy
s podrazom zúfalstiev vkráda sa spolu.