Písmo:
A-
|
A+
Rozletu asfaltom namaže krídla
stupienok víťazov beznádej tieni
nádej zas strmhlavo z neho žiaľ skydla
zúfalstvo vyberá si tantiémy.
Nálada sadla si v úroveň mrazu
slová sú v záhrobí v dno utopené
úškrny bolesti pery si mažú
jedom sú potreté kvetov lupene.
Cesty vždy vyústia v ulice slepé
lampy viac nesvietia, tma sa len šíri
ranené srdce sa sotva len trepe
komory nevzdajú sa stále štyri.
