Keď múza pohladí prchko básnika
kalamár zapíše vlny v hladine
čo bolo staré novým zradíme
idea k slovám smelo uniká.
Na krásno spoľahnúť sa zvykom ráči
v krotkosti písmená sa do viet sunú
dno mešca vytvorí odplaty sumu
vabank do hry vsadia najväčší hráči.
Nádhera vzniká tu až v zrkadlení
povedia slová len s korením žitia
žiadnemu vypadnúť bez zrád sa lení.
Rokmi to vedia už, rokmi to cítia
vyžehlia pravdám hneď skrčené lemy
odpad je zlato pri myšlienke rytia.