Písmo:
A-
|
A+
Dozreli jablká
v jeseň to tak chodí
malá nuž odmlka
sme na jednej lodi.
Ideme zberať ich
spoločne my traja
bokom ide ostych
dychom dvaja taja.
Na rebrík pošleme
dievča spomedzi nás
zaprieme do zeme
pohyb trasom vnímaš.
Nadšene držíme
po steblách už kráča
v chladnej rannej zime
pripomína mača.
Pohľad to pre bohov
nohy krásne v sukni
a tak nie náhodou
radi sme my učni.
Rebrík len drźať my
môžeme pri zbere
pohyb nôh súladný
každý ich rád žerie.
Ako idú hore
vidíme zospodu
krajšie ako zore
hľadáš pevnú pôdu.
V ústach už vysychá
postup vo finále
kto toto rozdýcha
infarkt je na mále.
Vidieť nevídané
čo oko nevidí
páči sa to dianie
nejden závidí.
Túžba vynára sa
kiež by aj jahody
kvetu z jara krása
stromu boli plody.
