Oponou korálky odkryje svetu
hľadisko plní sa do radov ticha
nikto už nechce mať dlaň uzavretú
potlesk si prievanom v sviežosti dýcha.
Na líca daruje jamky dve nežné
bozkom ich pohladí nesmelo vzletne
v zrkadle licujú v tanci súbežne
šípom sval srdcový jedna z nich pretne.
V očiach sa klonuje s úspechom smelo
vo vlnách topiť sa každy hneď túži
v citoch to opäť raz pekne zovrelo
krásu bez pichliačov ukradol ruži.






