Mŕtvoly nehybne plnia mu dlane
údy utrhnuté žujú zas ústa
kosti im s pôžitkom zaradom zláme
krajina od krvi umiera pustá.
Po slzách ostali tam stopy slané
pach mäsa čuchajú tí čo sú živí
hrôza neveriacky radšej sa klame
zrkadlo strachom to v nádeji skriví.
Ticho je krájané len ostrím plaču
v tieni sa netvora zľaknuto trasie
bolesti hryzúco po krku skáču
to všetko s nadšením z radosti pasie.






