Zakopnutia skryté už v prachu dávna
z mladosti priniesla so sebou plody
po svete skrz-naskrz nadšene chodí
radosť v nej rozkvitá aj vôňou zjavná.
Život si užíva v pocitu hĺbke
teraz to konečne len sladko chutí
hojnosťou lámu sa hodené prúty
zabudla čo horkosť aj čo je trpké.
Vo víre istotu naberá rada
pohyb ten miluje, neznáša stopky
oddych je pre ňu len zbytočná zrada.
Čas mĺkvo v údive pri nej je krotký
ručičky predbehnúť s úsmevom zvláda
v príbehu plynutia nenájduť bodky.