Písmo:
A-
|
A+
Už dávno nemám sedemnásť
už nemám kam do výšky rásť
hlas má už ten svoj stály tón
umenie žitia magnetom.
Netrielim ako šialený
vychutnám príchuť toku dní
nič mrzuté ma nečaká
nadhľad mám z pohľadu vtáka.
Raz možno aj ja dozrejem
rokmi sa blíži tento deň
tak poďme mílnik osláviť
vymedziť priestor pre úsvit.
V úsvite tiene vyšednú
do srdca radosť padne dnu
tá radosť čo je adresná
prišla k nám priamo až zo sna.
